Štúrovo sa nachádza v juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny. Leží v najteplejšej oblasti Slovenska, kde prírodu dotvárajú rieky Dunaj, Hron a Ipeľ spolu s Kováčovskými kopcami. Oblasť bola osídlená už v dobe kamennej, počas rímskeho obdobia sa tu nachádzala strážna stanica Anavum. Prvá písomná zmienka o tomto území pochádza z roku 1075. Mesto vzniklo pravdepodobne spojením osád Nána a Kakath, tá druhá bola trhoviskom stredovekých kupcov z južnej a západnej Európy. V roku 1724 bola obec povýšená na mestečko s právom jarmoku, ktoré mu udelil kráľ Karol IV. Najznámejší trh bol na Šimona Júdu a táto tradícia trvá dodnes. Medzi najznámejšie pamiatky mesta patrí most Márie Valérie spájajúci Štúrovo s maďarským Ostrihomom. Už v rímskom období tu fungoval brod a v čase Turkov bol vybudovaný pontónový most medzi dvoma brehmi Dunaja. V roku 1895 postavili nový most, ktorý dostal pomenovanie podľa dcéry Františka Jozefa I. Márie Valérie. Osudným sa mu stala 2. svetová vojna, keď stredné tri piliere mostu v roku 1944 vyhodilo do povetria ustupujúce vojsko. Obnovený a odovzdaný do užívania bol most znova až 11. októbra 2001. Štúrovo je vďaka známemu kúpalisku hojne navštevované najmä počas letných mesiacov. Je však aj vstupnou bránou k našim južným susedom – na skok […]

Pohorie Burda sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, na hraniciach s Maďarskom. Na území Slovenska hraničí s Podunajskou pahorkatinou. Južnú hranicu tvorí koryto Dunaja, ktorý sa prerezáva cez Vyšehradskú bránu a oddeľuje Burdu od maďarského pohoria Pilis. Východnú hranicu tvorí koryto rieky Ipeľ, ktorý oddeľuje Burdu od maďarského pohoria Börzsöny. Severozápadnú časť pohoria ohraničuje Bajtavská brána, ktorá delí Burdu od Ipeľskej pahorkatiny. Maximálna dĺžka pohoria je 7,5 km, maximálna šírka len 3,5 km. Najvyšším vrchom pohoria je Burdov (387,7 m n. m.). Na území pohoria sa nachádzajú dve národné prírodné rezervácie: Burdov (pôvodne Kováčovské kopce – juh) a Leliansky les (pôvodne Kováčovské kopce – sever). Územím pohoria vedú tri značkované turistické trasy. Červeno-značený z obce Kamenica nad Hronom južnými svahmi NPR Burdov k železničnej zastávke Kováčov, najdlhší modro-značený z osady Kováčov, okrajom obce Chľaba, cez Veľkú dolinu, popod Kráľovu horu (373,5 m n. m.) a pripája sa k černo-značenému chodníku. Žlto-značený turistický chodník je krátkou spojkou od železničnej zastávky Kováčov do rekreačnej osady Kováčov. Možnosti ubytovania poskytuje rekreačné stredisko Kováčov a podnikové chaty v oblasti železničnej stanice Kamenica nad Hronom. Jedinou chatou vnútri pohoria je chata Ipeľ, prístupná po asfaltovej ceste z obce Bajtava.